Cieľom každého človeka je zvýšiť svoju spokojnosť. Za spokojnosťou každého jednotlivca sa v určitom okamihu skrýva niečo iné.
Sú ľudia, ktorí dávajú prednosť materiálnemu svetu, oní nehmotnému. Nelíšia sa však v základnom cieli, ktorým je nadobudnutie vyššej spokojnosti, ale v prostriedkoch k ich dosiahnutiu. Pre niekoho je týmto prostriedkom ku väčšiemu šťastiu v určitom čase dom, auto, pre iného nadobudnutie, pochopenie viery.
Ktorý prostriedok však máme všetci rovnaký?
Človek je spoločenský tvor. Nebyť toho, že sa predkovia človeka spájali do menších spoločenstiev, nikdy by nevznikli podmienky k formovaniu človeka. Spoločnosť nám ponúka výhody, ku ktorým by sa jedinec inak nedostal. Dáva nám možnosť deľby práce, špecializácie, ktorá vedie k vyššej efektivite a následne k výmene, spoločnej spokojnosti. Poskytuje nám väčší blahobyt než by dokázal dosiahnuť opustený jedinec na odľahlom ostrove.
Nejde iba o uspokojenie materialistov. Aj vedec, alebo veriaci má základné potreby živého tvora, momentálne je zvykom, že sú o niečo vyššie než len tie základné. Na svoju myšlienkovú činnosť potrebujú čas. Lovec mamutov popri zabezpečovaní obživy nemal čas ani len k tomu aby vytvoril písmo a efektívne tak predával tak znalosti mladšej generácii, nie ešte aby dokázal pochopiť fungovanie vesmíru, či božie plány.
Čím je spoločnosť rozsiahlejšia, vyspelejšia tým viac pociťujeme jej výhody, tým viac máme času k získavaniu našich prostriedkov na ceste za vyššou spokojnosťou.
Pre každého jedinca je spoločnosť výhodným prostriedkom k dosiahnutiu individuálnych cieľov.
Spoločnosť však vyžaduje určité pravidlá aby nám slúžila čo najlepšie. Hlavným bodom je nenásilie.
Akékoľvek násilie okrem sebeobrany narúša spoluprácu jednotlivcov, teda poškodzuje spoločnosť, je aktom proti spoločnosti.
Boj proti násiliu je bojom za spokojnosťou každého jedného človeka. Tento boj ale nejde vybojovať podľa pravidiel násilníka. Narušiteľa spoločnosti treba ignorovať, treba ho vytlačiť na perifériu spoločnosti a odrezať ho od jej výhod. Takto bude potrestaný a poučený zároveň. Ľudia v spoločnosti pocítia bez jeho aktov násilia väčšiu prosperitu – niekto cez viac hmotných statkov, druhí cez viac času na svoj duševný rozvoj.
Kto je najväčším iniciátorom násilia? Mafia, korporácie, alebo dokonca samotný štát?
Mafia, rovnako ako korporácie existuje len vďaka štátu. Mafii poskytuje štát zákony, ktoré z drogového trhu vylučujú odporcu nedobrovoľného násilia- slušného, civilizovaného človeka. Prežiť tam dokáže len násilník so zbraňou a úplatkár. Štát im teda poskytuje trh, priestor, kde môžu zarábať a žiť. Korporácie sú chránené štátnymi reguláciami. Nedovoľujú, alebo výrazne sťažujú vstup na trh novým subjektom, teda vzniku konkurencie.
Vojny nie sú produktom vojakov, ani generálov. Používa ich štát k presadzovaniu svojich ideológii, alebo s milou predstavou, že blahobyt možno dosiahnuť len tým, že ho inému zoberieme. Už pred mnohými rokmi nám Ricardov združovací zákon dokazuje, že spoločnosť tvorená zo slabších aj silnejších článkov, ľudí má výhody pre každého. Stručne zhrnuté : dobrovoľná spolupráca nás všetkých robí bohatšími.
Regulácie sú ďalším produktom štátu poškodzujúcim spoločnosť. Zasahujú so dobrovoľnej výmeny, tvoria monopoly. Znemožňujú tým výmenu s obojstrannou spokojnosťou na takej úrovni, akú by dosiahla bez obmedzovania. Príkladom je minimálna mzda. Ako zamestnanec pre zamestnávateľa vytvoríte nejakú hodnotu a ak je táto hodnota nižšia ako minimálna mzda, ste pre neho stratoví, prepustí vás. Ak by minimálna mzda nebola a chceli by ste prácu, vždy by ste sa vedeli dohodnúť. Nie je problém začínať nízko, ale nemožnosť začať.
Najväčší škodca je teda štát. Je to protispoločenské usporiadanie, ktoré obsadilo všetku pevninu planéty zem. Odstráňme štát z naším myslí, z nášho života a môžeme ísť priamou cestou k väčšiemu blahobytu pre každého.
Původně vyšlo na blogu Miroslava Trenčana, publikováno s laskavým svolením autora.
Originální článek naleznete zde: