Etiky.
Pretože každý vie, čo je zlé a čo nie. Nie je záhadou, minimum sa tým riadi. Stačí tieto stavy obrátiť. Zrazu, aj globálne otepľovanie bude krajším.
Etika je súbor univerzálnych pravidiel, ktorých účelom je rozlišovať dobro a zlo. Etike je teda univerzálna. Buď platí pre všetkých, alebo je svet uväznený z pazúroch nedobrého a zlého, proste pod pravidlami inými.
Bez zbytočného približovania sú to tieto dve základné pravidlá reprezentujúce etiku :
1) Ne-iniciácia násilia (nezabíjať, neubližovať – ak nejde o sebaobranu v stave priameho ohrozenia)
2) Nerobiť si nárok na cudzie vlastnícke práva (nekradnúť)
Dodržiavanie týchto dvoch stručných princípov by nepochybne urobilo zem príjemnejším miestom na život. Nikto by vás neohrozoval, nikto by si nerobil nárok na váš majetok. Dve jednoduché pravidlá a máme svet s plne dobrovoľnými medziľudskými vzťahmi. (konkrétna realizácie bez zmeny človeka na nečloveka snáď niekedy nabudúce)
Keby platili. Keby bola etika to čím sa riadime, čo presadzujeme.
Svet sme si však rozdelili na tých, ktorí „etiku“ kážu a tých, ktorí sa ňou majú riadiť. Dve neexistujúce, v hlavách vymyslené a pôsobiace klietky. Jedna v druhej. Nie len, že svet je veľká zoo a my si vyberáme spomedzi obmedzeného počtu klietok. Je tu niečo vyššie. Nonsens, ktorému každý uveril.
Všetci sme ako ľudia rovnocenní, no pár vyvoleným tolerujeme, priam podporujeme nadradenosť. Nadradenosť nad ostatnými a dokonca etikou samotnou.
Samozrejme, najlepšie tým pár vyvoleným, ktorých sme si sami vyvolili. Ľudia, nedokonalé stvorenia si spomedzi seba vyberú pár nedokonalých jedincov a dajú im práva bohov (brať a rozhadzovať = kradnúť a prerozdeľovať; vydierať, väzniť, zabíjať = riadiť životy).
Voľby, základný kameň „dokonalej“ demokracie sú automaticky ignorovaním, až odmietaním etiky. Tej, ktorá má robiť svet spravodlivým a všeobecne lepším.
Sú to tieto dve klietky (klietka vyvolených a klietka pre zvyšok) hlboko v koreňoch hláv celých národov až po národ pozemský, čo nedovolia vládnuť etike. Čo z toho, že dáte chorému na liek, keď popri tom dávate inému právo aby ho o tie peniaze okradol?
Všetko ostatné, všetky ďalšie voľby a klietky sú následkom a násobkom prvej nespravodlivosti, ktorú ste na seba uvalili. Tou je presvedčenie v nutnosť nerovnosti. Snaha nastoliť etiku porušovaním etiky.
Tak ako môžete tvrdiť, že žiadate rovnosť a spravodlivosť , no zároveň nemáte potrebu vymaniť sa z týchto dvoch klietok?
V skutočnosti ju zjavne nechcete! Dve klietky a nádej, že budete v tej šťastnejšej „polovici“ je vaším vnútorným motorom.
Demokracia je ako dáma. Ak ste v polovici, ktorá si dosadila prvú dámu, polia sú vaše. Tí z druhej polovice sa môžu prizerať ako vám rastie úroda, aj z ich polí, ich rukami zasiata. Toľká to spravodlivosť.
Etika a rovnosť sú len zásterky. Krytie, ktoré však neospravedlňuje vieru v prospešnosť nespravodlivosti a následné činy. Akékoľvek fungovanie sveta ako následok klietky s vyvolenými nemôže byť eticky správne. Buďme spravodliví, uplatňujme etiku na každého, či má uniformu, alebo superdrahé hodinky.
Komentáre poprosím konštruktívne a zaujímavé, nie ako býva zvykom povýšenecké a nič nehovoriace kúsky typu : „veď ty raz vyrastieš“ …
Ďakujem.
Původně vyšlo na blogu Miroslava Trenčana, publikováno s laskavým svolením autora.
Originální článek naleznete zde: